Výstup na Lysú horu 1323 m.n.m.

Category : Česká republika

Inverzné počasie nás omrzelo a rozhodli sme sa nájsť spôsob ako prekonať pásmo hmly. Výborným riešením na znovuobjavenie slnka sa nám zdál výstup na Lysú horu. Vybrali sme si trasu z Visalaji – údajne cesta najmenej náročná, vhodná pre rodiny s deťmi.

Vyrazili sem podľa navigácie k Hotelu Visalaje – začiatok nášho výstupu. Dorazili sme na miesto, ktoré bolo v Google Maps označené ako Hotel Visalaje, po zelenej turistickej značke ale nikde ani stopy. Kúsok od miesta je pár chatiek, spýtame sa teda miestnej pani na cestu na Lysú horu a vyberieme sa po neoznačenej asfaltke. Po cca 2-3km do kopce máme divný pocit, že niečo je niekde špatne. Cesta je ale príjemná, plynule stúpa do kopca a tak v ceste pokračujeme, kým nenarazíme na žltú značku a rozcestník.  Tu musím trošku pozanadávať, pretože značenie v Beskydoch príšerné. Chápem, že sme sa vyhnuli najatraktívnejším trasám ale aspoň rozcestníky by mohli byť viditelné a čitateľné.

Na žltej turistickej značke sme sa zorientovali a zistili sme, že sa k Lysé hore záhadným spôsobom blížime z opačnej strany. Posledné cca 2km k Lysé hore boli dosť náročné, odmenou však bolo krásne slnečné počasie. Pred konečným bodom už je preľudneno, míňame iných turistikov, psíkov, kočíky, dôchodcov… Na Lysé hore bolo príjemne, výhľad ako z lietadla. Dáme si cesnačku, vyfotíme výhľady a po červenej turistickej značke sa vyberieme smerom na Zimný a na Visalaje, stále nám totiž nedochádza, že niekde musí byť zrada, keďže sme k Lysé hore prišli úplne z iné strany.

Zostup bol strmý, zdal sa nám oveľa namáhavejší než výstup po žltej značke smerom od Malchoru. Podľa nás teda pre deti nevhodný, možná tak pre deti so superkondičkou alebo na chrbte super tatínka. Po cca 6km červenú turistickú značku križuje zelená smerom na Zlatník. Skontrolujeme našu kamarátku navigáciu a ejhľa, miesto kde parkujeme je 8,5km za nás. Nechápeme, rozbaľujeme mapu. Až vtedy nám to dôjde, my vôbec neparkujeme vo Visalajich a nikdy sme tam neboli. Na Google Maps bol hotel Visalaje zaznaček mimo a my sme ušli už 16 km a do ďalších 8,5 už nezostáva moc síl :-(

Zozbierali sme poslednú energiu, nasadili nadľudské tempo a po cca 2km sme došli do Zlatníku. Našli sme autobusovú zastávku a zistili, že za 15minut odchádza autobus smerom, ktorý nám ušetrí ďalších asi 4,2km. Zviezli sme sa teda kúsok autobusom, vyšľapali posledné 2km k autu a tesne pre zotmením sme sa zložili na sedačky auta.

Ponaučenie – nespoliehať sa len na google maps, klasická turistická mapa a „selský“ rozum sú na nezaplatenie.  Trasa označená ako „vhodná pre rodiny s deťmi“ môže byť pre priemerne zdatného človeka tak tesne na hranici jeho síl.

Rhodos – západné pobrežie 3. časť

Category : Řecko

Len veľmi neradi sa v piatok ráno lúčime s príjemnou gréckou majiteľkou penziónu a vyberáme sa preskúmať západné pobrežie.  Už výlet na Prasonissi (najjužnejší cíp ostrova, miesto kde sa zljeva Egejské a Stredozemné more) nás presvedčil o tom, že toto pobražie je veternejšie a chladnejšie, čo nám v aktuálnom počasí prišlo vhod. Prvá zastávka bola u zrúcaniny hradu Monolithos, vstupné ani parkovné od nás opeť nikto nechce, zrúcanina stojí na skale s krásnym výhľadom na okolité malé ostrovčeky v diaľke.

Ďalej pokračujeme po ceste smerom na sever do dedinky Siana, zastavujeme sa v neznámom kaňone hneď vedľa hlavnej cesty. Zaujímavé miesto doposiaľ neobjavené turistami. Siana je malá dedinka známa predajom a výrobou medu. V strede na námestí stojí krásne vyzdobený kostol, prístupný verejnosti. Nezdržujeme sa dlho a pokračujeme ďalej na sever.

Ďalšie zrúcanina hradu cestou je Kritinia, ktorá je menej zachovalá než Monolithos, výhľady opeť báječné. Mali sme v pláne výstup na najvyšiu horu Ataviros, ale po skúsenosti s horúčavami vo vnútrozemí tento plán rušíme a vydáme sa k hotelu, ktorý sme si zabookovali cez internet. Dorazili sme do strediska Paradissi, kde nájdeme opustený hotel – Rhodian Sun Hotel. Před hotelom pár aút. Recepčný celkom milý, izba úbohá, ale vzhľadom na to, že nie sme náročný nakoniec úplne dostačujúca.

Posledné dva dni pojmeme v oddychovom tempe. Navštívime historické miesto Filerminos a ejhľa, poprvé platíme vstupné 3E na osobu. Miesto je to asi populárne, o čom svedčia davy turistov.  Nachádza sa kúsok od medzinárodného letiska.  Prechádzame sa po ruinách kláštora a stredovekej akropole. Oproti vstupu do objektu sa nachádza krížová cesta, dovedie nás k obrovskému krížu. Honza vyráža po schodoch naa horu a ukoristí pár pekných fotiek.

Posledný deň strávime na pláži označenej „sunbads free“. Nieže by sme boli až tak lakomý, ale do odletu nám zostáva už len pár eur. Jedná sa o skromnú pieskovú pláž, lehátka a slnečníky zadarmo, asi 2x okolo nás prejde čašník, objednáme si frappe a viac už nás neobťažuje. Posledný deň máme odlet hneď ráno. Na letisku sa lúčime s Fiatkou, moc milé autíčko a na Rhodos sa hodí. Pani v autopožičovni sa s nami rozlúči a mi na krídlach boeingu odlietame domov.

Lanovkou na „Lomničák“

Category : Slovensko

Napriek tomu, že do Tatier to máme dosť ďaleko, rozhodli sme sa na 3 dni ubytovať v Tatranskej Lomnici a užiť si tohtoročný búrkový jún. Vysokohorská osada nás oslnila, prvý večer sme strávili prechádzkou na čerstvom vzduchu, zakúpili sme si turistickú mapu za 5Euro a naplánovali na ďalší den menšiu turistickú výpravu – až na Lomnický štít (výška 2633 m.n.m.).

Druhý deň ráno sklamanie, cieľ nášho výletu je zahalený v mlhe. Druhé prekvapenie nastalo u pokladne lanovky, ktorá nás mala vyviezť až do výšky nad 2 tisíc metrov. Dívame sa sklamane na ceník, cena na Skalnaté pleso 14E, ďalšie cesta až na Lomničák 24Eur. Cena je na osobu za spiatočný lístok. Rozmýšľame čo ďalej. Ja som za šetrenie, počasie nič moc, výhľady nič moc, tak sa dohodneme na kompromise a zatiaľ kupujeme jednosmerný lístok pre dvoch na Skalnaté pleso za 14E.

Skalnaté pleso je uložené vo výške 1754 m.n.m., prešli sme si náučný chodník, ktorý je okolo plesa, urobili zopár fotiek a vzdali cestu na Lomnický štít. Hore hustá hmla, takže sme ušetrili 62E a vydali sa smerom na Hrebienok. Aby sme neboli za úplne lemry tak pre zmenu peši. Cesta dole ubiehala rýchlo, míňali sme funiacich turistov a boli sme rádi, že nemusíme šlapať našu trasu opačným smerom.

Vysokohorský chodník bol výborne značený, cestou sem videli Obrosvký vodopád a urobili si menšiu zastávku na Reinerovej chate, kde sme sa stretli s Jožom Kubáním z TV JOJ a prehodili s ním pár slov. Kúsok od Reinerovej chaty je krásny prírodný útvar – vodopády Studeného potoka. Odtiaľto to už bolo do Tatranskej Lomnice len asi 5km, a do hotelu sme dorazili tesne pred veľkou búrkou.

Suma sumárum Vysoké Tatry sú krásne, ale pozor na zrádne počasie. Ceny sú prehnané, lanovka na Lomnický štít stojí niečo okolo 1000Kč na osobu, čo bola približne cena celého víkendového pobytu pre jednu osobu s polopenziou. Nabudúce, ak bude pekné počasie asi predsa len tie peniaze obetujeme, za ten zážitok to stojí, alebo nie?